K metakognícii sme sa nedostali cez výskum — dostali sme sa k nej cez prax. Roky sme pracovali s mladými ľuďmi v neformálnom vzdelávaní a úzko spolupracovali s učiteľmi a školami naprieč rôznymi regiónmi Slovenska. V našej práci sme opakovane narážali na rovnakú výzvu: „vnímame nízku mieru sebapoznania, samostatnosti a motivácie žiakov," pomenovávali učitelia. Vnímali sme, že žiaci potrebujú sprievodcov a učitelia potrebujú pomôcť v tom, ako na to.
Keď sme sa napojili na aktuálne medzinárodné dáta — najmä z Education Endowment Foundation — začali sme chápať, čo za touto výzvou stojí. Metakognícia a sebaregulované učenie patria medzi dobre preskúmané oblasti modernej pedagogiky a napriek tomu na Slovensku prakticky chýbajú.
Začali sme sa tejto téme venovať cielene. Sprevádzali sme školy, vzdelávali učiteľov, testovali náš prístup priamo v triedach. Školy sami začali prichádzať s požiadavkami — čo nám potvrdilo, že potreba existuje. Zároveň sme hľadali akademické ukotvenie: napojili sme sa na Slovenskú akadémiu vied a doc. Kamilu Urban, ktorá túto tému dlhodobo nesie vo vedeckom prostredí. Otvorilo nám to aj pohľad do českých škôl, kde sa metakognitívne prístupy už aplikujú v praxi.
Dnes, keď nové Štátne vzdelávacie programy metakogníciu explicitne zakotvujú ako nadpredmetový koncept, cítime, že načasovanie je správne — a zodpovednosť reálna. Školy budú potrebovať pomôcť s implementáciou. A my im chceme ponúknuť, ako na to.
INNERS nie je len projekt. Je to spôsob, ako prepájame skúsenosti z práce s ľuďmi, vedecké poznatky a zmysluplné spolupráce — do niečoho, čo má na Slovensku zmysel a čo tu doteraz chýbalo.